Jazyková kultúra nielen pre lingvistov (vybrané javy)

Jazyková kultúra nielen pre lingvistov je odbornou publikáciou, vhodnou aj ako učebný text, v ktorom sa snažíme inovatívnym spôsobom opísať a vysvetliť najfrekventovanejšie javy z rečovej praxe. Ide o javy vypozorované nielen z mediálneho, ale aj z akademického prostredia, ktoré sa s ohľadom na komunikačnú sféru (masmediálna komunikácia, vedeckovýskumná oblasť) nekorektne používajú, a tým podprahovo prenikajú do jazykového vedomia všetkých používateľov jazyka. Teda aj tých, pre ktorých je jazyk pracovným nástrojom s primárne reprezentatívnou funkciou (učiteľov na všetkých stupňoch škôl či rozhlasových a televíznych pracovníkov). Výklad jednotlivých javov (rozdelených do 6 blokov)1 podávame s prihliadnutím na jazykovú normu ako štandardizovanú podobu jazykového správania a tiež s prihliadnutím na cieľovú skupinu adresátov (nielen lingvistov). Explanáciu jazykového javu funkčne dopĺňame o kvalitatívne aj kvantitatívne zistenia vyplývajúce z databázy Slovenského národného korpusu. Pri každom z uvádzaných javov v závislosti od jeho charakteru (ortografický, lexikálny, morfologický, syntaktický) uplatňujeme diferencované postupy. Pri práci so Slovenským národným korpusom (predovšetkým v súbore písaných komunikátov) zámerne využívame viaceré nástroje, na pozadí ktorých jednotlivé javy v rámci príslušných kategórií exemplifikujeme a frekvenčne vyhodnocujeme. Predkladanou publikáciou ponúkame nielen odborný výklad javov, ale čiastočne a nepriamo aj metodické návody, ako účelne využiť Slovenský národný korpus. Zároveň aj lingvisticky neškoleným záujemcom o jazyk a jeho kultúru nekonvenčným, nazdávame sa, i didaktický prístupným objasňovaním a dokladovaním vyselektovaných príkladov z korpusu prezentujeme stále aktuálne problémové miesta súčasnej rečovej praxe. Uvedomujeme si pritom dynamiku jazyka a rozličné sféry používania jazykových prostriedkov, ktoré posudzujeme v závislosti od komunikačných zámerov a charakteru celkovej komunikačnej situácie. Preto v snahe, aby táto publikácia nevyznievala príkro a mentorsky, predostierame uvádzané javy deskriptívno-explanačne vždy s odporúčaním na funkčne primeranú, jazykovo objasnenú alternatívu. Rovnako prihliadame na oblasť použitia výrazových prostriedkov (v písanej i hovorenej podobe), ako aj na konkrétneho používateľa jazyka a jeho poslanie. Na jeho posolstvo mediálne či vedecko-pedagogicky pôsobiť aj prostredníctvom jazykového prejavu, s dôrazom na jeho prirodzenú, komunikačne kultivovanú a normatívne korektnú podobu. PREDSLOV.... 5 ÚVOD K PROBLEMATIKE JAZYKOVEJ KULTÚRY.... 7 I. O ČIARKE, NEČIARKE.... 10 Alebo s čiarkou alebo bez nej? ....10 Ako v rečovej praxi....15 Tesný a voľný prívlastok v rečovej praxi....19 II. VEĽKÁ ČI MALÁ GRAFÉMA? ... 26 Vedecko-pedagogické a akademické tituly...26 Názvy inštitúcií a ich súčastí.....29 III. OSOBITNE ČI SPOLU? .... 33 Zložené slová ako zložitejší problém – vedecko-výskumný či vedeckovýskumný?.....33 Dvakrát meraj a raz rež!....35 IV. GRAMATICKÉ SLOVÁ..... 37 Druhotné predložky a ich korektné väzby ...37 K rezistencii na...39 Na univerzite či v univerzite? ....41 Kvôli používateľom spisovného jazyka....44 Keď alebo kedy pri uvádzaní vedľajších viet....48 Pretože a nakoľko pri uvádzaní vedľajších viet....53 V. GRAMATICKÉ PRÍPONY ... 58 Kedy pánu a kedy pánovi?...58 Z informácií aj z médií ....61 Privlastňovanie v strednom rode ....64 Gramatická prípona -mi/-ami ....67 Euro, euro, euríčko ....69 VI. SPISOVNÉ ČI NESPISOVNÉ? .... 72 Víry a vírusy...72 Odsek či odstavec, vyhlásenie či prehlásenie? ...75 Hosťka či hostka? ...77 Je předat slovenské predať?....80 Privlastňovacie zámeno svoj a jeho používanie v rečovej praxi....82 Koľko variantov máme na výber?....85 Zisťujeme, či prezistiť a vyzistiť patria k spisovným prostriedkom....88 K rodu substantíva závrat .....91 ZÁVER ...... 95 LITERATÚRA A ZDROJE...... 96